Toľko článok.
V každom prípade prezidenta farskej rady Alberta Bodmera táto skutočnosť neznepokojuje. „Do súkromného života Jozefa Kuzára nás nie je nič“ povedal. Vedel by si dobre predstaviť, že Kuzár by nemusel byť len administrátor, ale aj wollerauský farár. K tomu chýba už len inkardinácia (pridelenie k diecéze Chur, Švajčiarsko). Toho času je Kuzár ešte inkardinovaný na Slovensku. Od roku 2003 pôsobí vo Švajčiarsku.
Rímskokatolícka cirkev sa vyjadrila, že keďže Kuzár tento svoj skutok úprimne oľutoval, že ho priznal ako jednorázové zlyhanie a nechce ďalej s touto ženou žiť a hodlá zachovávať celibát, môže naďalej ostať rímskokatolíckym kňazom a štatút missio canonica mu nebude odňatý.
Toľko fakty.
No rád by som sa k tomu vyjadril, lebo som presvedčený o tom, že „najúprimnejší“ a „pravdu vždy píšuci“ slovenský týždenník Katolícke noviny asi sotva niečo o tomto napíše.
Lebo v západnej Európe nie je problém rozoberať v spoločnosti všetky témy týkajuce sa náboženstva.
Proste, položme si otázku, o čo vlastne ide?
Katolícky kňaz, ktorý má žiť v celibáte, splodil dieťa. Zhrešil.
Ako kopec iných pred ním a ešte kopec po ňom.
V mojich očiach je však hrdina, lebo sa priznal. Určite nie je prvý ani posledný, ale priznal sa!
Aby som to trochu rozpitval, tak poďme do hĺbky. RKC má plné ústa o rodine, o tom, že je do zdravý základ spoločnosti. Že neúplná rodina je niečo hrozné, najmä pre deti atď.
No ale zrazu tu máme situáciu S, v ktorej je zrazu menšie zlo neúplná rodina. Ergo prednejší je celibát ako rodina. No už nevadí, že bude dieťa vyrastať bez otca.
Jozef Kuzár je v nešťastnej situácii, lebo ako otec dozaista chce byť v čo najväčšom kontakte so svojím dieťaťom, ale ako katolícky kňaz to žiaľ nemôže.
Už len tým, že sa vyjadril, že s matkou dieťaťa nechce žiť ani s ňou mať kontakt, ale s dieťaťom chce udržiavať kontakt, ako to chce robiť, neviem.
Týždenník Migros-Magazin v ďalšom čísle (31. augusta) dal možnosť svojim čitateľom vyjadriť sa k téme. Reakcie boli zväčša kritické, ale nielen voči Kuzárovi, ale voči RKC.
Farnosti Wollerau by sme mali iba blahoželať. Pozerajú sa na jeho kvality ako duchovného,
teda to, že porušil celibát mu na kvalitách kňaza nijako neubralo.
Preto si myslím, že by sa konečne RKC mala vážnejšie zaoberať problémom, ktorý spôsobuje otázka celibátu v realite. Preto sa sám seba pýtam, že keby bol celibát dobrovoľný, či by si dotyčný kňaz nezaložil rodinu.
Upozorňujem, že som veriaci (veď logicky ateistu takéto cirkevné otázky nezaujímajú) a dosť ma zaujíma, či sa v našej cirkvi dá konštruktívne diskutovať…
